Skip to main content

Často je smutné, koho v dnešnej dobe obdivujeme a komu venujeme pozornosť.
Je mi ľúto obyčajných ľudí, pretože práve tí sú častokrát tvorcami tak nádherných vecí na zemi. A to nemusia byť objavitelia, vedci, biznismeni, herci …
Napríklad takí kvetinári, predavači alebo knihovníci, ktorí nám dokážu vyčariť úsmev na tvári, urobiť pekný deň.

Prial by som si, aby ľudia našli obdiv v obyčajnosti. Neklaňali sa tým, ktorí sa tvári ľudsky iba naoko. Napríklad takí dnešní influenceri, politici … Venujeme im toľko pozornosti, až si tí ľudia myslia, akí sú dôležití. Čakáme, aký majú názor na svet – na očkovanie, na vojnu, na mier … Niekedy mám pocit, že sme stratili zdravý úsudok a sebavedomie mať vlastný názor. A tak sa nechávame ovplyvňovať ľuďmi, pri ktorých máme pocit, že sa nimi riadi väčšina.

A tak sa len unášame na vlnách prúdu – čakáme, ako sa ten, či onen vyjadrí k niečomu, čo práve letí.

Myslím, že keby sme mali vlastný názor a riadili sa tým, čo skutočne cítime, možno by aj naša krajina vyzerala inak.

A tak sa z nás stávajú bábky pre ľudí, ktorým sa to hodí.

A teraz, keď nám každý deň padá sánka pri pohľade na ľudí na Ukrajine, ktorí statočne a odvážne bránia svoju vlasť, premýšľam, ako by sme dopadli asi my.

Róbert Fico, bývalý kapitán Andrej Danko a mnoho iných by sa prezliekli do vojenských uniforiem – pridali by fotku na svoj Instagram a Facebook so siahodlhým statusom, ako idú brániť vlasť. Potom by sa v tichosti prezliekli do drahých oblekov, nastúpili do svojich súkromných lietadiel a niekde z ďalekej pláže a pri osviežujúcom drinku by nás s úsmevom na tvári sledovali. Občas istotne dodali, koľko ľudí umiera a ako odvážne pokračujú v boji. A keby vojna skončila – potichu by sa každý z nich vrátil s malou jazvou na tvári od šikovného maskéra – a my by sme im ďakovali, ako nás v tom nenechali samých. „Národní hrdinovia.“
Kto vie ako by to všetko dopadlo. Myslím, že od skutočnosti nemám ďaleko.

A takto je tomu aj dnes. Sme len zaslepení, aby sme videli pravdu.
Hrdinovia nesedia v parlamente, neprezentujú sa denne na sociálnych sieťach, nechcú zaujať plastikou tváre, drahým šatstvom …  Žijú medzi nami, poväčšine celkom nenápadne.

Často obdivujeme ľudí, ktorí by pre nás nespravili nič, keby na tom malo záležať.

Možno raz príde deň, kedy oceníme čestnosť, statočnosť, úctu a ľudskosť …

Leave a Reply