Bol raz jeden bohatý muž. Žil v prepychovom paláci, mal tisícky šiat, veľa zlata, kopu žien, honosné hostiny každý deň, služobníctvo, stádo koní, rozľahlé pozemky v šírom kraji …
Každý, kto za ním prišiel, mu vzdával úctu, klaňal sa mu, chválil ho a obdivoval jeho silu a bohatstvo. Mal všetko, čo chcel. Až dokým neprišiel večer a on sa cítil prázdny. Vedel, že napriek tomu všetkému mu chýba šťastie. Dlhé roky si pocit šťastia vynahrádzal všelijakými radovánkami, šperkami a majetkom, ale tento pocit šťastia mu zväčša vydržal len pár hodín.
A keď už nevedel ako, rozhodol sa, že to ozajstné šťastie skúsi nájsť.
V jeden deň odhodil svoje drahé šaty, všetky šperky a veci, ktoré mu zdobili telo, obliekol si šaty chudáka, zašpinil si tvár, ruky a vydal sa mimo svoje kráľovstvo, do sveta.
Cestoval dni, prešiel mnoho miest, všade, kam dorazil, ho mali za chudáka putujúceho svetom. Dali mu najesť a napiť, ponúkli mu prácu, slušné oblečenie a on bol v nemom úžase. Ľudia, ktorí nemali takmer nič, mu ponúkli takmer všetko.
Našiel si prácu v stajni. Týždne sa staral o kone, dával im jedlo, vodu, udržiaval ich čisté. Ľudia sa ho pýtali na meno a on im vždy zaklamal.
A keď takto pracoval týždne, mal pocit, že pochopil, čo je to šťastie.
Keď sa vrátil na svoj prepychový zámok, dal otvoriť všetky brány, ktoré ho dlhé roky oddeľovali od okolitého sveta. Dal postaviť deťom ihriská, kde sa mohli hrať, starcom miesta, kde mohli oddychovať, parky, kde sa ľudia mohli stretávať, príbytky, kde chudáci mohli nocovať.
Nebolo dňa, kedy by niekto prosil o jedlo. Prijal každého, kto ho žiadal o pomoc a ľudia mu ďakovali, chválili ho a jeho meno ospevovali v celom šírom svete.
Od tej chvíle jeho život prekypoval šťastím.
Už nežil pre seba, ale pre celý svet.
